Obec Podhorany sa nachádzajú asi 15 km na sever až severo-severo-východ od Nitry. Podhorany ležia v Nitrianskej pahorkatine v Zoborskej skupine Tríbeča, pod severnými svahmi Zobora.

V Podhoranoch sa nachádzajú dva kremencové tvrdoše (kremencové hôrky) – Veľký Bahorec (230m.n.m.) a Malý Bahorec (210m.n.m.). Kóta Hôrka (291m.n.m.) je tvorená vápencami, ktorý sa tu v minulosti aj ťažili v kameňolomoch.

Potok Hunták, prameniaci v Žiranoch, vytvára v kremencoch eróznu dolinu, podobne ako aj Mechenický potok s prítokmi. V obci vyviera aj tzv. Bartošov prameň a tiež prameň v Mecheniciach nazvaný obyvateľmi ako "Horná studňa"

Podhorany charakterizuje nížinná klíma, s miernou inverziou teplôt, viac-menej suchá, prevažne teplá, s ročnými zrážkami 650-700 mm. Priemerná teplota v januári sa pohybuje v rozmedzí od -1,5 až –4 stupne C, priemerná teplota v júli dosahuje 18,5 až 19,5 stupňov C.

V súčasnosti je väčšina katastra Podhorian odlesnená, premenená na poľnohospodársku krajinu.
Podhorany svojou juhovýchodnou a východnou časťou územia zasahujú do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Najbližšie k ich hraniciam leží národná prírodná rezervácia Žibrica (vyhlásená v r. 1954, na ploche 28 ha). V Podhoranoch sú zastúpené lesné spoločenstvá patriace k nížinným lužným lesom, dubovo-hrabovým lesom panónskym, k dubovo-hrabovým lesom karpatským, dubovo-cerovým lesom.

Z bohatej a pestrej fauny Zoborských vrchov spomenieme aspoň niektoré druhy. Z hmyzu je to napr. vzáčna modlivka zelená (Mantis religiosa), viaceré druhy cikád (hlavne vo vinohradoch), zlatone, krasone, fúzače a lajniaky. Z motýľov sú hojné rôzne druhy babôčok, dúhovcov, ohniváčikov, očkáňov, vretienok, lišajov, obaľovačov a spriadačov. Z chránených druhov motýľov sa tu vyskytuje vidlochvost feniklový a ovocný, pestroň vlkovcový, jasoň chochlačkový. Z plazov sa tu nachádza jašterica obyčjná a zelená, slepúch lámavý a užovka stromová. Z obojživelníkov sú časté skokany, ropuchy, vyskytuje sa aj rosnička zelená a kunka žltobruchá.

Z vtákov sú početné najmä sláviky, penice, muráriky, sýkorky, drozdy, strnádky, pinky, sojky, vrany. Z dravcov myšiak hôrny, sova obyčajná, vzácne sú krkavce. Z cicavcov sú najpočetnejšie drobné druhy – piskory, hlodavce, z menších druhov šeliem – kuny, lasice, líšky, jazvece sú ojedinelé. Žijú tu všetky druhy raticovej zveri – srnce, jelene, daniele, muflóny a diviaky. Z poľovných druhov vtákov je zastúpený bažant, prepelica a jarabica. Vzácne sú sluky jariabky hôrne.
((web))

Chránený areál Údolie Huntáka

Chránený areál bol vyhlásený 1.7. 2000 na ploche 8,7431 ha. Lokalita je situovaná do JZ časti pohoria Tribeč na rozhraní podcelku Zobora a podcelku Jelenca v katastrálnom území obce Mechenice a Žirany v okrese Nitra. Na severnom svahu údolia Huntáka sa vyskytuje spodný trias ako súčasť pruhu SV-JZ smeru alebo je v izolovaných ostrovoch vystupujúcich spod kvartéru. Neogén je dokumentovaný v 3 m vysokom profile nárazového brehu Hunták. Pri hladine vody sú odkryté okrovo-žlté rozpadavé sedimenty, nad ktorými diskordantne leží kremencový skelet s kultúrnou vrstvou uhlíkov a „mazanicou“. 
Okrem spomenutých tektonických údajov zaujme istá časť toku Huntáka, v ktorej sa vyskytuje predneogénny podklad a potok tečie priamo cez lavicovité kremence spodného triasu. Sedemsto metrov SSZ od kóty Vreteno sú skalné svahy natoľko blízko, že vytvárajú skalnú priervu s kaskádovitým charakterom toku. Tento fenomén je v Tribeči ojedinelým javom. 
Morfologické účinky prúdiacej vody v koryte potoka pozorujeme už na veľmi miernom a plochom povrchu vo výške cca 230 m. n. m. v podobe zarezávajúcich sa meandrov do zvetralín deluviálnych pokrovov. Atakované nárazové brehy meandrov podliehajú gravitačným procesom, ktoré obnažujú litologickú skladbu. 
Ďalšou črtou úseku vývoja doliny sú terasové stupne sprevádzajúce potok po oboch stranách vo výškach 2,5-6,5 m nad potokom. 
Atraktívnym je prielom potoka Hunták cez masívne hrubolavicovité kremencové súvrstia v spodnom úseku doliny. Skalnaté dno koryta je zaplnené kremencovými balvanmi. 

Žibrica (617 m) 

Výrazný pyramídový vrchol v juhozápadnej časti pohoria, na ňom rovnomenná prírodná rezervácia. Na vrchole sú zreteľné zvyšky valu hradiska. V severnom svahu sú skalné útvary s výhľadom na skupinu Jelenca a Tríbeča. Rezervácia má charakter lesostepi, chránia sa tu spoločenstvá na vápencoch a lesné spoločenstvá. Z množstva chránených a vzácnych kvetov treba spomenúť lipnicu badenskú, hrachor benátsky, devätorník sivý, ďatelinu červenkastú, lúčovku veľkokvetú, cesnak guľatohlavý, ako i majestátnu orchideu - jazýčkovec jadranský. Žije tu veľa druhov vzácneho hmyzu - k najznámejším patrí modlivka zelena, množstvo plazov, napríklad jašterica zelená, užovka hladká, a množstvo druhov vtákov.

Malý Bahorec

OPATRENÍM Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 7. decembra 2017 č. 1/2017 bol zmenemý a doplnený výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 14. júla 2004 č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu a do národného zoznamu území európskeho významu bol zaradený aj Malý Bahorec nachádzajúci sa v obci Podhorany:

Identifikačný kód: SKUEV0877

Katastrálne územie: Okres Nitra: Sokolníky

Výmera lokality: 6,00 ha

Vymedzenie stupňov územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území:

Stupeň ochrany: 2

Katastrálne územie: Sokolníky

Parcely: 313/1-časť, 314/2-časť, 314/3-časť

Odôvodnenie ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*6210), Subpanónske travinnobylinné porasty (*6240).